03/08/2016
CEZHRANICNE ZLUCENIE ALEBO SPLYNUTIE
KAPITALOVYCH SPOLOCNOSTI
www.lawyersincy.com
V pripade zaujmu kontaktujte nas e-mailom: [email protected]
alebo telefonicky 00421 919180584
MOZNOST OSOBNEHO STRETNUTIA
Zavedením smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/56/ES zo dňa 26. Októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločnosti mali štáty v rámci európskeho hospodárskeho priestoru povinnosť implementovať túto smernicu do svojich právnych poriadkov (najneskôr do decembra roku 2007). Slovenská republika túto smernicu implementovala prijatím novely zákona č 657/2007 z 27. novembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.1.2008.
Tak ako bolo uvedené Slovenská republika túto smernicu implementovala priamo už do existujúceho zákona ktorým je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, na rozdiel napríklad od Českej republiky, ktorá prijala nový zákon č. 125/2008 Sb. o přeměnách obchodních společností a družstev, ktorú upravuje nie len cezhraničné fúzie ale aj vnútroštátne fúzie, rozdelenia obchodných spoločnosti, zmeny právnej formy ale aj premiestnenie sídla českej spoločnosti do zahraničia.
Cezhraničná fúzia v slovenskom právnom poriadku je vo všeobecnosti implementovaná v ustanovení § 69 aa Obchodného zákonníka, pre všetky formy podnikania. Čiastočne sa smernica dotýka aj ustanovení o vnútroštátnych zlúčeniach alebo splynutiach a to §218b, §218ja, §218jb, §218k, §218la až 218lk Obchodného zákonníka. Ide o ustanovenia zákona ktoré sa dotýkajú vnútroštátneho zlúčenia alebo splynutia akciových spoločnosti a z časti aj spoločnosti s ručením obmedzeným a hlavne ktoré svojím obsahom môžu prijať ustanovenia cezhraničnej fúzie.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/56/ES o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločnosti v článku 10. ods. 1. upravuje povinnosť každého členského štátu aby si zvolil vlastný orgán ktorý preskúma dodržanie postupu ustanoveného právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na cezhraničné zlúčenie alebo splynutie. „Každý členský štát poverí súd, notára alebo iný príslušný orgán, aby preskúmali dodržanie postupu ustanoveného právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na cezhranične zlúčenie alebo splynutie, pokiaľ ide o tú časť operácie týkajúcej sa každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, pri ktorej táto spoločnosť podlieha vnútroštátnemu právnemu poriadku.“
V Slovenskom právnom poriadku je orgán určený na preskúmanie cezhraničného zlúčenia alebo splynutia slovenskej obchodnej spoločnosti notár. Notár na základe §63a zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku, „Notár vo forme notárskej zápisnice na základe predložených listín osvedčí splnenie podmienok ustanovené osobitným predpisom v notárskej zápisnici notár uvedie, splnenie ktorých podmienok osvedčoval a akým spôsobom bolo ich slnenie preukázane a pripojí osvedčovaciu doložku o tom že nezistil žiadne prekážky na postup účastníka podľa osobitného predpisu.“ a na základe § 69 aa ods 7. Obchodného zákonníka „Splnenie požiadaviek ustanovených pre cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie pri slovenskej zúčastnenej spoločnosti pred zápisom cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia do obchodného registra preskúma notár a vydá jej o tom osvedčenie podľa osobitného predpisu vo forme notárskej zápisnice. Notár môže vydať osvedčenie, ak súdne konania podľa odseku 5, o ktorých ho informovali veritelia, boli právoplatne ukončené alebo ak návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí obsahuje dohodu o právomoci súdu a o rozhodnom práve, na základe ktorej by veritelia, ktorí mali voči slovenskej zúčastnenej spoločnosti pred cezhraničným zlúčením alebo cezhraničným splynutím pohľadávky, mohli uplatniť svoje právo voči nástupníckej spoločnosti na slovenskom súde a na základe slovenského práva. Ak prebiehajú súdne konania začaté podľa odseku 5, notár v osvedčení uvedie, že také konania prebiehajú. Právomoc slovenského súdu v takých konaniach zostáva zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia podľa odseku 8., vydá Osvedčenie o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Notársky poriadok presne nedefinuje aké splnenie podmienok notár skúma, prípadne čo ma byť obsahom notárskej zápisnice, no zo znenia ustanovenia §69 aa ods. 2 a §69aa ods. 6 Obchodného zákonníka vyplýva, že notár v prvom rade skúma či bol zúčastnenými spoločnosťami vypracovaný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí a či obsahuje všetky podstatné náležitosti, následne zisťuje či bol návrh zmluvy uložený v zbierke listín obchodného registra a súčasne s návrhom zmluvy či boli v obchodnom vestníku uverejnene údaje podľa ustanovenia § 69aa ods 3. Obchodného zákonníka a to najmenej v lehote 30 dní pred konaním valného zhromaždenia na ktorom sa rozhoduje o schválení návrhu zmluvy o cezhraničnom splynutí alebo zlúčení.
Následne notár zisťuje či boli splnené podmienky podľa § 69aa ods. 4 Obchodného zákonníka a to či boli v sídle spoločnosti ako aj na webovom sídle spoločnosti uvedené informácie v súvislosti s cezhraničným splynutím alebo zlúčením danej spoločnosti a to v lehote 60 dní pred konaním valného zhromaždenia na ktorom sa má rozhodnúť o cezhraničnej fúzii. Pokiaľ ide o vyvesenie oznámenia v sídle spoločnosti zákon neuvádza akým spôsobom sa notárovi preukazuje splnenie tejto povinnosti a to či sa má notár osobne presvedčiť v sídle spoločnosti alebo mu stačí čestné prehlásenie o splnení tejto povinnosti. Ak má spoločnosť webové sídlo, notár si túto informáciu dokáže preveriť prostredníctvom internetu a takýto záznam uchovať napr. formou „screenshotu“. V oboch prípadoch, ale notár nedokáže zistiť či takáto informácia v sídle spoločnosti (či už v kmennom alebo internetovom) bola skutočne uverejnená po dobu 60 dní. Na okraj je potrebné uviesť, že povinnosť zverejňovania informácie o cezhraničnej fúzii v sídle spoločnosti ako aj na webovom sídle je nad rámec smernice a priamo so smernice nevyplýva žiadnemu členskému štátu, ide výlučne o vnútroštátnu úpravu.
Správy štatutárneho orgánu a dozornej rady.
Štatutárny orgán v súlade s ustanovením §218b ods. 1 Obchodného zákonníka musí vyhotoviť podrobnú správu o zlúčení alebo splynutí v ktorej odôvodňuje tento úkon hlavne z právneho a ekonomického hľadiska. Dozorná rada každej so spoločnosti podieľajúcej sa na cezhraničnom splynutí alebo zlúčení podrobné preskúma návrh zmluvy ako aj správu vypracovanú štatutárnym orgánom následne predkladá svoje vyjadrenie k cezhraničnému zlúčeniu alebo splynutiu.
V prípade ak sa všetci spoločníci, alebo akcionári dohodnú, že takéto správy nie sú potrebné je možne od týchto úkonov štatutárneho orgánu a dozornej rady v súlade s §218b ods. 4 upustiť.
Nezávislí znalec (expert, audítor)
Podľa §218a ods. 2 Obchodného zákonníka, návrh zmluvy o splynutí alebo zlúčení musí pre každú zo zúčastnených spoločnosti preskúmať nezávislí expert, ktorý o výsledku preskúmania vyhotoví písomnú správu. Ak sa všetci spoločníci, alebo akcionári dohodnú nie je potrebné vypracovanie vyhotovenie písomnej správy nezávislým expertom a môže sa od takého úkonu upustiť. (§218 a ods. 5 Obchodný zákonník)
Upustenie od vyhotovenia správy nezávislého experta upravuje aj smernica v čl. 8 ods. 4.
V prípade, že akcionári alebo spoločníci trvajú na vypracovaní správy štatutárnym orgánom pripadne písomnej správy nezávislým znalcom, musia byť tieto listiny v sídle spoločnosti zúčastnenej na cezhraničnom splynutí, alebo zlúčení k nahliadnutiu akcionárom, spoločníkom, pripadne zamestnancom alebo ich zástupcom najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia na ktorom sa ma schváliť návrh zmluvy o cezhraničnom splynutí alebo zlúčenín
Notár v prípade upustenia od nezávislého znalca alebo správy štatutárnych orgánov preverí či boli splnené podmienky ktorým došlo k upusteniu od nezávislého znalca alebo správy štatutárnych orgánov.
Vypracovanie a schválenie návrhu zmluvy
Smernica č. 2005/56/ES v čl. 5. uvádza povinnosť riadiacich alebo správnych orgánov spoločnosti zúčastnených na cezhraničnom zlúčení, alebo cezhraničnom splynutí aby vypracovali spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí a zároveň uvádza konkrétne podstatné náležitosti v pism. a) až pism. l), ktoré okrem podstatných náležitosti podľa vnútroštátneho práva musí takáto zmluva obsahovať. Návrh zmluvy musí spĺňať ustanovenia a formálne náležitosti podľa vnútroštátneho práva ako aj povinnosť vyhotovenia zmluvy vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia §69aa ods. 10. Obchodného zákonníka a teda, že na cezhranične zlúčenia alebo splynutia sa primerane použijú ustanovenia o zlúčení alebo splynutí akciových spoločností (§218a Obchodného zákonníka) v prípade cezhraničného splynutia ktorého výsledkom nástupnická spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, je potrebne použiť aj ustanovenia o vzniku konkrétnej právnej formy obchodnej spoločnosti.
Čo sa schválenia návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí týka, ustanovenie §218c ods.1 Obchodného zákonníka uvádza, že uznesenia prijaté valným zhromaždením o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí musí byť vyhotovene vo forme notárskej zápisnice.
Schválenie zmluvy o cezhraničnom splynutí alebo zlúčení je uvedené v § 69aa ods. 6 Obchodného zákonníka „Návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí musia v prípade spoločností nevytvárajúcich povinne základné imanie jednomyseľne schváliť všetci spoločníci. V prípade spoločností povinne vytvárajúcich základné imanie je potrebný súhlas dvoch tretín spoločníkov prítomných pri rozhodovaní o cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí, ak zákon, spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina alebo stanovy neustanovujú prísnejšie kritériá. Na ochranu spoločníkov, ktorí nesúhlasili s návrhom zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí, sa primerane použijú ustanovenia § 218jb a v prípade, ak nesúhlasili s výmenným pomerom alebo s výškou prípadného doplatku v peniazoch, sa primerane použijú ustanovenia § 218ja.“
Na valnom zhromaždení sa okrem návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí okrem iného schvaľuje aj zrušenie spoločnosti bez likvidácie formou cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, predkladá sa správa nezávislého experta na schválenie valnému zhromaždeniu ako aj správa štatutárneho orgánu (pokiaľ nebolo spoločníkmi pripadne akcionármi upustené od tejto povinnosti na základe ich vzájomnej dohody), pri zanikajúcej spoločnosti sa schvaľuje aj konečná účtovná závierka a súhlas so stanovami nástupnickej spoločnosti ak ich má. V prípade splynutia, sa na valnom zhromaždení schvaľuje okrem už spomenutých bodov aj voľba orgánom novovzniknutej spoločnosti.
Registrácia
Všetky dokumenty a listiny, ktoré sú predmetom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia sa predkladajú príslušnému orgánu ktorý je určený na preskúmanie ako aj na registráciu týchto podkladov v členskom štáte v ktorom ma nástupnická spoločnosť sídlo pripadne pri splynutí kde ma sídlo novovzniknutá spoločnosť ktorá vzíde zo splynutia a to podľa predpisov vnútroštátneho práva konkrétneho štátu. V prípade nástupnickej spoločnosti na území Slovenskej republiky je týmto orgánom Obchodný register, ktorý vedie okresný súd v sídle krajského sudu v rámci ktorého ma nástupnícka spoločnosť sídlo.
Register do ktorého sa zapisuje spoločnosť ktorá je výsledkom cezhraničnej fúzie bez zbytočného odkladu oznámi registru v ktorom bola zanikajúca spoločnosť registrovaná a povinná ukladať listiny, že cezhraničná fúzia nadobudla účinnosť. Register do ktorého zanikajúca spoločnosť mala povinnosť ukladať listiny vykoná výmaz najskôr po prijatí takéhoto oznámenia. Výmaz sa podľa ustanovenia §69 aa ods. 8 uskutoční bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia vždy ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného splynutia alebo zlúčenia.
V prípade zanikajúcej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá zaniká cezhraničným splynutím alebo zlúčením, slovensky registrový súd vykoná iba výmaz slovenskej zúčastnenej spoločnosti. Preskúmanie podmienok výmazu sú často iba formálne, slovenský registrový súd vychádza zo zaslaného podkladu ktorým je jediné oznámenie zahraničného registra alebo iného orgánu do ktorého ma obchodná spoločnosť povinnosť ukladať listiny, že cezhraničné zlúčenie alebo splynutie nadobudlo účinnosť.
Podľa článku 17 smernice č. 2005/56/ES ako aj podľa §69aa ods. 9 Obchodného zákonníka, cezhraničné splynutie alebo cezhraničné zlúčenie, ktoré nadobudlo účinnosť nie je možne vyhlásiť za neplatné.
Na záver je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o zanikajúcu spoločnosť na území slovenskej republiky všetky podklady teda notárske zápisnice (osvedčenie o splnení podmienok, zmluva o cezhraničnom zlúčení, valné zhromaždenie) je potrebné vyhotovovať v súlade s §41 zákona č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti v štátnom jazyku, následne je potrebne tieto zápisnice pretlmočiť úradným prekladateľom podľa jazyka štátu v ktorom ma nástupnická spoločnosť sídlo a kam sa tieto listiny predkladajú. V prípade ak je nástupnická spoločnosť na území Slovenskej republiky, podľa §3 ods 1. Zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri „Zbierka listín obsahuje dokumenty vyhotovené v štátnom jazyku alebo v cudzom jazyku s overeným prekladom do štátneho jazyka.“, následne taxatívne vymedzuje, ktorých listín sa táto podmienka týka, preto je potrebné prijaté dokumenty v cudzom jazyku úradne pretlmočiť do Slovenského štátneho jazyka a až následne sú spôsobilé na zápis do obchodného registra.
